14. októbra 2026
Gault&Millau vám postupne predstaví výnimočných kuchárov, ktorí získali prestížne čiapky v našom bedekri a na Slovensku tvoria svetovú gastronómiu. Kto sú ľudia, ktorí dali svojim reštauráciám a kulinárskym výtvorom absolútne všetko? V tejto sérii nám otvárajú dvere do svojho sveta v kuchyni aj mimo nej.
Začíname, ako inak, s Danielom Tilingerom z ECK Restaurant. Tomu sa za pomerne krátku dobu podarilo niekoľko husárskych kúskov: na Slovensko po piatich rokoch príprav priniesol koncept, ktorý by sa nestratil nikde v zahraničí. Reštauráciu má konzistentne plnú na mesiace dopredu. Od roku 2022 pozbieral množstvo ocenení, a na galavečeri Gault&Millau to zaklincoval hodnotením, ktoré neprekonal nikto či už na Slovensku, ale ani v Česku a Maďarsku. A už 9. novembra bude jedným z top šéfkuchárov reprezentujúcich tieto tri krajiny, ktorí pripravia špeciálne degustačné menu v rámci Dinner of the Year by Gault&Millau.
S Danielom sme sa stretli v slnečné sobotné ráno, kedy spolu so svojím tímom začínal prípravy na letné grilovanie na terase. Poprechádzali sme sa spolu po nádhernom areáli s výhľadom na Devín, zaviedol nás ku svojmu stádu pasúcich sa jersey kráv, a porozprávali sme sa o všetkom od indických korenín až po jeho sny.
1. Kto je Daniel Tilinger?
Verím, že ešte stále mladý a ambiciózny šéfkuchár reštaurácie, ktorý pevne dúfa, že inšpiruje aj ostatných a je strašne rád, že má možnosť robiť na Slovensku to, čo robí. A hrá “all or nothing”.
2. Kedy vás za srdce chytilo práve varenie?
V mladom veku to nebolo, vtedy je ešte zložité rozhodnúť sa. Chcel som byť strojár, bavia ma totiž technické veci, ale na druhej strane som si uvedomil, že v kuchyni nikdy nebudete hladný (smiech). Prišlo to postupne, našiel som tom radosť, ktorá sa rozvíjala a rástla. Strojárina ale do toho mimochodom určite presahuje, technické myslenie mi v kuchyni pomáha.
3. Aké predsudky ohľadom fine diningu ľuďom najčastejšie vyvraciate?
Ľudia, ktorí ho nevyskúšali, si často stále myslia, že fine dining je “kocka v šmyku” - málo jedla za veľa peňazí. Ale to už tak dávno nie je, jedla reštaurácie podávajú viac než dosť. Plus, jedlo v dobrej reštauráciii by sme ani nemali vnímať len ako prostriedok na nasýtenie sa, ono je to aj zážitok. Ráta sa všetko: výhľad, spoločnosť, atmosféra. Je to komplexná záležitosť.
4. Ako by ste opísali svoju kuchársku filozofiu v troch slovách?
Varím moderne, s citom k okoliu, a rozmanito. Verím, že s touto rozmanitosťou a precíznosťou prispievame k rozvoju slovenskej gastronómie.
5. Keby ste mali zostaviť degustačné menu, ktoré vás dokonale reprezentuje, čo by v ňom určite nechýbalo?
Segedín :) Ešte sme ho síce v menu nemali, ale to len ešte neprišla jeho chvíľa, ja ho už v myšlienkach mám rozpísaný. Inak ale musím povedať, že často rozhoduje predovšetkým moment. Niekto príde, zoženieme nejakú surovinu, a začína sa kreatívny proces.
Ak by to menu malo reprezentovať moju kuchársku cestu, tak by tam nemohli chýbať “trpké kanapky” - to je začiatok pre každého kuchára! (smiech)
6. Čo varíte, keď sa vám nechce?
Cestoviny, alebo kari. Moja žena hovorí, že robím áčkové a béčkové kari, podľa toho, ako sa mi chce (smiech).
7. Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?
Smerovanie na 90 percent udáva surovina. Potom je to už o našej interpretácii. Ja som za menej zasahovania do podstaty samotnej suroviny, preferujem meniť jej charakter cez kombinácie a úpravu. Môže to byť gril či údenie - element ohňa urobí veľa. Podávali sme napríklad zelerovo-kelovú tortu, pri ktorej ľudia nechceli uveriť, o čo ide.
8. V rámci Gault&Millau ste najlepšie hodnotený šéfkuchár na Slovensku, a dokonca ani v Čechách nikto nezískal viac bodov ako Eck. Ako to vnímate, a ako vidíte kulinársku scénu v týchto dvoch krajinách?
Určite to rozvírilo debatu a získané body sú ukazovateľ, z ktorého sa úprimne teším. Ja si myslím, že bez konkurencie nikdy lepší nebudete.
Na Slovensku vidím rozdiel v tom, že oproti Česku je tu viac osobnejších konceptov, ktoré sú jednotlivo významné. Máme tu zopár známym veľmi personalizovaných podnikov s vlastným charakterom. V Česku sú skôr globálni hráči, pričom v objeme majú viac dobrých reštaurácií ako my, ale podľa mňa do istej miery chýba to osobno. Faktorom môže byť aj to, že sme malá krajina, všetci sa tu lepšie poznáme, častejšie sa stretávame.
9. Ako vyzerá typická donáška pre Daniela Tilingera?
Sushi! To doma nerobím. Ale nikdy si nič iné neobjednávam. A na mekáč treba ísť osobne (smiech).
10. Najhoršie jedlo, aké ste kedy jedli?
Čajky z Faerských ostrovov a fermentovaný jahňací tuk, ktorý mal asi rok. Neskutočné, neradím to nikomu ovoňať (smiech).
11. Čo by ste robili, keby ste neboli šéfkuchárom?
Ja potrebujem fyzicky vidieť výsledok svojej práce. Mám tendenciu niečo vyrábať, takže asi niečo technické, možno strojár alebo bagrista. Mimochodom, ja som osobne sedel v bagri a vy kopal prvú jamu, keď sa začal stavať Eck!
12. Keby ste si mohli vybrať hocikoho na svete, komu navaríte, kto by to bol a čo by dostal jesť?
Harry Potter a dostal by sous-vidované červíky (smiech).
13. Ktorý film alebo seriál najlepšie vystihuje realitu kuchyne?
Videl som Burnt s Bradleym Cooperom a dosť vystihuje realitu, ktorú mnohí kuchári zažili. Známe Menu bola podľa mňa blbosť. A veľká romantika z kuchárskeho prostredia je The Hundred Foot Journey!
14. Napíšete niekedy kuchársku knihu?
Dúfam, že napíšem, a dokonca veľmi rád. Ja vnímam dve kategórie kuchárok, “inšpiratívne” a bežné denné, ktoré sú skvelé pre domáce varenie. Ja by som určite chcel raz vydať tú inšpiratívnu.
15. Akú hudbu počúvate?
Elektro a hip-hop - záleží od okolností. V práci nám zlepšuje tempo elektro, vtedy sa úplne inak varí, no a soboty sú v kuchyni rapové.
16. Ako relaxujete?
Fú, tu si budem musieť niečo vymyslieť (smiech). Máme totiž malé dieťa, takže keď nepracujem, snažíme sa niečo robiť ako rodina - bicyklujeme, vybehneme von.
17. Ktoré typicky slovenské suroviny vás najviac bavia?
Kyslá kapusta a zemiaky.
18. Čo vám na Slovensku chýba?
Také rozsiahle, autentické trhy, aké boli kedysi - bežné tržnice plné menších pestovateľov a chovateľov. Treba podporiť, aby sa vrátili tí, čo tu kedysi boli, to boli fakt skvelé veci.
19. Aké jedlo najlepšie reprezentuje vaše detstvo?
Mal som veľmi rád slaninový posúch, čo robila babka aj s polievkou - väčšinou kyslou fazuľovou. A slivkové gule v lete!
20. Máte nejaký rituál pred službou?
Pred šichtou si vždy dáme spolu kávu - a po nej ideálne pivo.
21. Za reštauráciou máte stádo jersey kráv, ako s nimi nažívate?
Áno, je ich tu už 24 a pre nášho farmára Dominika je to spolu s kozami, sliepkami a koňmi full-time džob. Máme tým pádom vlastné mlieko či maslo - samozrejme, na to vždy musia byť aj teliatka. Žiadnu sme ale nezjedli, sú to naši domáci miláčikovia.
22. Kam sa chodí na Slovensku najesť Daniel Tilinger?
Mám veľmi rád bratislavské raňajkárne a pekárne, často do nich zájdem. A máme kopec ďalších skvelých podnikov.
23. Kde vidíte slovenskú gastronómiu (a seba v nej) o 20 rokov?
Dúfam, že budem niekde na rybách (smiech). Myslím si, že gastro dobehne svetové trendy a kvalita sa rapídne zvýši. O 20 rokov vyhráva ten, kto bude autentický, svoj a lokálny. Ak budú ľudia pestovať a chovať, môžeme pokojne predbehnúť krajiny, ktoré sú teraz na v kulinárskych rebríčkoch ďalej.
24. Najodvážnejší kuchársky sen?
ECK je jeden zo snov, ktorý sa splnil, ale snívam ďalej - určite by som chcel mať ďalšie podniky.
25. Bez čoho sa Daniel Tilinger neobíde?
Telefón - to ani nemusím vysvetľovať
Zápisník - je to pre mňa niečo medzi denníkom a to-do listom, píšem si tam úlohy
Ceruzka - najpodstatnejšia vec v rámci servisu, keďže každý deň si píšeme na papier a funguje aj na mastnom. A k nej strúhadlo.
Pinzeta - ňou zdobíme jedlá a nakladáme
Nožničky - Nie manikúrové :) Toto sú kuchárske nožničky, ktoré viem to použiť na milión vecí - sú extrémne praktické, aktuálne s nimi strihám mangold a kuracie kože.
Paletka - pomôcka pri nakladaní a zdobení jedál
